Basnicky.sk

V zivote som nemyslela, ze tak tazky den niekedy nastane,
No prisiel a mna nici doteraz a ta bolest asi nikdy neprestane.
Po svete donedavna chodil clovek, co ma celym srdcom miloval,
No ja som bola hlupa, lebo nie som clovek, co lasku by mu opätoval.
Keby mohol, tak svoje srdce si z hrude kvoli mne vyberie,
No ja som si to nevazila a jeho lasku brala ako nieco samozrejme.
Ten clovek trpel a kvoli mne nejednu noc preplakal,
No ja som si zila svoj zivot a zivot s nim ma nelakal.
Tu osobu zivot uz do mala neuveritelne nicil,
uz od davna sa citil byt doslova nicim.
Jeho zivot bol jedno velke trapenie,
A ja hlupa som mu nepomohla, len pridala este vacsie srdca bolenie.
Moje srdce ho milovalo ako sestra miluje brata,
No jeho srdce pre mna bilo a ja som pre to bola neraz nastvata.
To kamaratstvo trvalo necely rok,
A jeho suzoval uz kazdy jeden krok.
Citil sa strasne, lebo vedel, ze nebude mnou milovany,
Tak vysiel na piate poschodie a rozpraval sa s otvorenymi oknami.
Na jedno okno postavil sa a hladel smerom k oblohe,
Tuzil odist z tohto sveta a nechat tu cele svoje trapenie.
Jeho slzy stekali a padali z tvare strmo na chodnik,
Tam sa rozbili na kusocky a nebolo pocut ziaden krik.
Na chvilku tuzil byt holubom, co vzlietne do vysav,
Chcel pozdravit oblaky a vsetky hviezdy pozorovat z blizka ako by boli cely dav.
Jeho srdce a dusa tuzili opustit tento svet plny tvrdych ran,
No jeho mysel sa tulala na kridlach temnych vran.
Tie vrany mu srdce objali a do pazurov ho silno zovreli,
Cakali kym jeho dusa podlahne a konecne polavi.
Chceli ho vziat pod svoje kridla temnych sil,
A napokon moj Wladko sa im cely odhalil.
Jeho srdce v tom momente zaplavil pocit nicoty,
A jeho nohy skocili z okna do bran prazdnony.